Michael Bush v Prahe
22. 5. 2013
Štylista Michael Bush, ktorý pracoval 25 rokov pre Michaela Jacksona, navštívil Prahu pri príležitosti vydania knihy KING OF STYLE: Dressing Michael Jackson. V interview sa podelil o pocity z Kráľa Popu.
Pracoval ste s Michaelom 25 rokov. Viete o ňom snáď všetko...
Viem toho veľa, ale úplne všetko nie.
Ako ste sa stretli?
Stretli sme sa na moje 27. narodeniny. Robil som na filme pre Disneyland.
Ako veľmi dôležitá preňho bola móda?
Móda preňho bola nástrojom ako sa vyjadriť pri tanci. Takže to bolo veľmi dôležité, pretože MTV, videoklipy, to sú vizuálne veci. Chcete sa pozerať na klip, takže oblečenie bolo dôležité.
Kreslil si vlastné návrhy?
Áno, ten kreslil lepšie než ja! On bol multifunkčný, robil všetko, bol fascinujúci. Často kreslil šaty a iné veci, pozrel sa z okna a už kreslil...
Takže dosť vizuálny človek – ako Freddie Mercury.
Áno. A všetko to bolo umenie. Ako jeho kreslá. Keď kreslil kreslo, bol fascinovaný tým ako sa kreslo vyrába, koľkými rukami prejde, ako sa začína, ako ten proces pokračuje.
Bol celkom malý. Nosil rád podpätky?
Pri tanci nie, tancoval v normálnych topánkach. Niekedy, keď šiel na verejnosť, tak si zobral podpätky, ale inak vôbec. Bol síce malý, ale bol taký druh bytosti, že keby teraz prišiel, zatiaľ čo hovoríme, hneď si všimnete, že niekto prišiel do miestnosti.
Povedal by ste, že bol váš dobrý priateľ?
Áno. Jeden z najlepších priateľov.
Bol ako dieťa?
To bol. Strašne rád sa stále smial, niekedy si ľudia myslia, že 
smiech nie je vhodný, ale keď sa nedokážete smiať i sám sebe, tak sa vám nedarí dobre. S ním to bola radosť, tešil som sa na prácu s ním a nechcelo sa mi nikdy odísť. Keď sme niečo filmovali a jemu niečo zábavného napadlo, začal sa smiať. Smial som sa s ním 25 rokov a to mi chýba najviac, ten jeho smiech.
smiech nie je vhodný, ale keď sa nedokážete smiať i sám sebe, tak sa vám nedarí dobre. S ním to bola radosť, tešil som sa na prácu s ním a nechcelo sa mi nikdy odísť. Keď sme niečo filmovali a jemu niečo zábavného napadlo, začal sa smiať. Smial som sa s ním 25 rokov a to mi chýba najviac, ten jeho smiech.Bol šťastný?
Extrémne šťastný. Vedel, že jeho poslaním bolo vystupovanie pre ľudí. Ten jeho dar, to bolo obrovské. Chcel rozdávať ľuďom radosť.
Ale v posledných rokoch nevyzeral šťastný...
Áno, ale pozrite sa čo mu ľudia urobili. Vymýšľali si naňho veci a to mu hrozne ublížilo. A mne tiež. Pýtajú sa ma prečo robím tú
knihu a prečo robím toto a tamto. Každý musí robiť to čo musí, aby bol šťastný, a nie sa obzerať na to, čo kto hovorí. Michael veľa dával, ale od ľudí nedostával späť. To bolo preňho tvrdé. Ja napríklad pomáham charite a veľa od nich aj dostávam. Ale niekedy tí ľudia nič nevracajú. To bolo pre neho ťažké pochopiť.
knihu a prečo robím toto a tamto. Každý musí robiť to čo musí, aby bol šťastný, a nie sa obzerať na to, čo kto hovorí. Michael veľa dával, ale od ľudí nedostával späť. To bolo preňho tvrdé. Ja napríklad pomáham charite a veľa od nich aj dostávam. Ale niekedy tí ľudia nič nevracajú. To bolo pre neho ťažké pochopiť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
