Brad Buxer, spolupracovník 2009
17. 7. 2013
Hudobník, aranžér, klávesista na všetkých albumoch od Dangerous, hudobný riaditeľ BAD a HIStory Tour. Brad Buxer bol najbližší a najloajálnejší umelecký spolupracovník Michaela viac ako 15 rokov. Tento neuveriteľný muzikant, teraz pilot, nikdy nehovoril o svojej práci s Kráľom Popu. Svojou pokojnou a miernou povahou bol Michaelovi veľmi blízky. Na počesť svojho priateľa Brad hovorí poprvé.
R: Ako ste sa dostal k práci s Michaelom?
BB: V roku 1986 som cestoval s kapelou Stevieho Wondera. Ako viete, Michael bol veľký fanúšik Stevieho, a preto venoval veľkú pozornosť hudobníkom, ktorí s ním pracovali. Do roku 1991 som pracoval pre Stevieho, a mal som možnosť spoznať Michaela. Nikdy nezabudnem na moje prvé stretnutie s ním. Hudobne povedané, boli sme na rovnakej vlnovej dĺžke, hovorili sme rovnakým jazykom, stali sme sa okamžite priateľmi. A naše priateľstvo sa len posilnilo v priebehu rokov.
R: Pracovali ste na albume Dangerous?
BB: S Teddym Rileym a s Billom Bottrellom sme natočili niekoľko demo nahrávok, vrátane Black or White či Heal The World.
R: Dangerous bol prvý album, ktorý Michael vydal bez Quincyho Jonesa. Prečo si myslíte, že to urobil?
BB: Dovoľte mi povedať jasne – Michael nebol naštvaný na Quincyho. Vždy mal jeho obdiv a obrovský rešpekt. Ale Dangerous album chcel riadiť od A po Z. Jednoducho povedané, chcel byť svojim vlastným šéfom. Michael bol vždy veľmi nezávislý, a tiež chcel ukázať, že jeho úspech nebol kvôli jednému človeku, a to Quincymu. Nakoniec, keď sme dokončili Dangerous, Michael volal Quincymu, aby mu pomohol na jeho konci. Quincy potom mal ešte mnoho názorov na album. A keď Quincy povedal, že máme skutočné majstrovské dielo, Michael už neváhal album vydať.
R: Jedným z veľkých úspechov na albume Dangerous je pieseň Who Is It. Ale štruktúra tejto piesne pripomína veľmi Billie Jean. Urobil to Michael vedome?
BB: Nie, ja si to nemyslím. Nikdy som tomu nevenoval pozornosť, ale teraz, keď to hovoríte, je pravda, že Who Is It a Billie Jean sú si veľmi blízko. Každopádne napriek všetkým kvalitám Who Is It, nemyslím si, že sa blíži Billie Jean. Žiadna pieseň nie je lepšia než Billie Jean.
R: V štúdiu vám dával Michael veľa voľnosti pri práci?
BB: Rozhodne. Michael bol vždy otvorený mojim návrhom a nápadom. Dal mi plnú dôveru. Najčastejšie som spieval melódiu, a spoločne sme našli, čo chcel Michael počuť. Niekedy vedel presne, čo chce počuť vo svojej piesni. Inokedy ma nechal hrať, dokým nezapočul niečo, čo sa mu páčilo. To sa týka najmä piesne ako Who Is It alebo Stranger in Moskow.
R: Mal Michael najskôr napísaný text než melódiu piesne?
BB: Nie, to sa takmer nikdy nestalo. Michael písal texty na poslednú chvíľu, čakal, až bude inštrumentácia piesne kompletne dokončená, potom sa dal do písania textu, ktorý písal niekde na kraji klavíru. Napríklad napísal text Black or White za 20 minút v štúdiu, zatiaľ čo sme čakali na nahrávanie jeho vokálov.
R: Mali ste niekedy pocit, že Michaelovi vadilo, že nevedel hrať na niektoré hudobné nástroje?
BB: Nie tak celkom. Ale raz ma požiadal, aby som mu dával lekcie na klavír. Súhlasil som s 15-minútovými lekciami, ale on na klavír nemal trpezlivosť. Myslím, že vedel, že nemusí hrať na hudobný nástroj, aby vyjadril svoj talent. Hoci nevedel hrať na hudobný nástroj, bol fantastický muzikant. Inštinktívne pochopil hudbu. Bola to jeho súčasť.
R: Môžete objasniť povesť, že Michael mal v roku 1993 zložiť hudbu pre Sonic 3 video hru?
BB: Nikdy som ju nehral. Michael mi volal v tejto dobe, aby som mu podal pomocnú ruku na tento projekt, a to je to, čo som urobil. Nakoniec nebol spokojný s výsledkom zvuku vychádzajúceho z konzoly. Nechcel byť spojovaný s produktom, ktorý znehodnotí jeho hudbu.
R: Jedna z prekvapivých vecí v hudbe Sonic 3 je, že môžete počuť akordy Stranger in Moskow, ktorá má byť zložená neskôr.
BB: Áno, Michael a ja sme robili nasledujúce opatrenia pre hru, a poslúžila ako základ pre Stranger in Moskow. Nie som pripísaný ako spoluskladateľ, ale úzko som spolupracoval s Michaelom na zložení a štruktúre tejto piesne a takisto som hral prakticky na všetky nástroje.
R: Vám nevadí, že vás Michael neuviedol ako spoluskladateľa?
BB: Nie. Keď budete mať príležitosť pracovať s takým hudobným géniom, nezáleží na tom, či ste uvedený ako spolupracovník alebo nie. Mal som veľkú príležitosť pracovať s Michaelom všetky tie roky. Som asi jediný hudobník, s ktorým pracoval väčšinu svojej kariéry. Bol som muzikant a aranžér od roku 1989 do roku 2006.
R: Hráte tiež všetky nástroje na piesni Morphine.
BB: Áno, ale na rozdiel od Stranger in Moskow Michael presne vedel, čo chce počuť, každý nástroj musel byť čistý. Spieval všetky časti, s klavírom uprostred piesne, alebo zborom. Všetko je jeho. V tejto piesni som proste previedol do nástrojov jeho myšlienky. S dvoma zvukovými inžiniermi dokonca spieva slovo „Morphine“ ako refrén. Bolo to veľmi zábavné.
R: Môžete nám povedať o piesni In The Back, ktorá je na Ultimate Collection? Je to naozaj výnimočný kúsok.
BB: Som rád, že ste zmienili túto pieseň, lebo je to jedna z mojich obľúbených. Tento titul je neuveriteľný a to znovu dokazuje aký bol Michael génius. Podobne ako pri Morphine, hrám skoro každý nástroj v tejto piesni, ale všetky myšlienky sú Michaelove. Aká škoda, že nebola dokončená na 100%, rovnako ako Beautiful Girl.
R: Myslíte, že experimentoval pri nahrávaní titulu?
BB: Áno, pretože Michael miloval hľadanie nových zvukov, ktoré ľudské ucho nikdy nepočulo. Dokonca i keď sme mali stroje a počítače, mali sme viac nápadov... organických, povedal by som. Napríklad sme prišli na búchanie vekom klavíra alebo baseballovou pálkou miesto bubnov.
R: Natočili ste s Michaelom nové piesne pre Invincible. Môžete nám o tom niečo povedať?
BB: Áno, najnovší kúsok, na ktorom sme pracovali Michael a ja z hĺbky srdca, bol titul, ktorý mal získať peniaze pre obete hurikánu Katrina. Celkovo sa dá povedať, že piesne, ktoré sme nahrali počas posledných rokov sú výnimočnej kvality. Michael nemal umelecký úpadok. Prekypoval nápadmi. A tieto piesne, na ktorých sme pracovali, sú originálnejšie a kreatívnejšie než ktorékoľvek iné, ktoré sme kedy spoločne urobili.
R: Michaelovi nikdy nechýbala inšpirácia?
BB: Nie. V žiadnom okamžiku v jeho živote Michael nemal nedostatok inšpirácie. Plus jeho skúsenosti a zážitky, napríklad súd v roku 2005, spôsobovali jeho kreativitu. Stále mal o čom písať.
R: Myslíte si, že budeme v blízkej budúcnosti počuť tieto piesne nahrané v priebehu posledných rokov jeho života?
BB: Nesmiem hovoriť, ale je to veľmi pravdepodobné.
R: Zostal ste v kontakte s Michaelom aj neskôr?
BB: Vlani mi volal do práce. Problém bol v tom, že som si urobil pilotnú licenciu a práve ma najala letecká spoločnosť. A projekt THIS IS IT bol ešte celkom nejasný, nemohol som podať rezignáciu a prísť tak o svoje zamestnanie. V mojich 51 rokoch by to bolo riskantné. K mojej ľútosti som musel odmietnuť s ním znova pracovať.
R: Aké sú vaše najkrajšie spomienky na Michaela?
BB: Nikdy nezabudnem na jeho úsmev, keď sme počúvali dokončenú pieseň. Bolo v ňom veľa hrdosti, lásky a úcty. A ten pocit bol vzájomný. Za skoro 20 rokov som mal to šťastie, že ma Michael považoval za jedného zo svojich najlepších priateľov. Boli sme v rovnakom veku, on a ja.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
