KING OF POP MICHAEL JACKSON

JJ: Čo si pamätáš z doby, keď si bol malý?

MJ: Pamätám si oblečenie, ktoré sme nosili a lásku publika. Ľudia tej doby boli skvelí. Hlavne černoši.

JJ: Tvoja matka vám robila kostýmy?

MJ: Áno, kým sme sa dostali do Motownu, robila nám všetky kostýmy.

JJ: Kto vás pre nahrávaciu spoločnosť Motown objavil?

MJ: Popravde to bola Gladys Knight a chlap menom Bobby Tyler. Berry Gordy (šéf) nás zo začiatku nechcel, ale keď nás videl naživo, chcel s nami podpísať zmluvu. V tej dobe bola Diana Ross obrovská hviezda, tak ju použili, aby nás predstavila ľuďom. Náš prvý album sa volal Diana Ross Presents The Jackson 5.

JJ: Kto bol v tej dobe tvoj obľúbený spevák?

MJ: Ó Bože, miloval som Dianu Ross a Jamesa Browna, stále ich zbožňujem. Tých skvelých umelcov – Sammy Davis Junior, Jackie Wilson (smiech). Všetci ma ovplyvnili a inšpirovali.

JJ: Keď ste začínali, čo si pamätáš najviac?

MJ: Bol som veľmi mladý, mal som tak 8 rokov, pamätám si prostredie a hudbu. Všetok zvuk, ktorý som počul, ma inšpiroval. Tancoval som napríklad aj na zvuk práčky v práčovni a ľudia sa schádzali a pozerali na mňa. Pamätám si tieto historky, detaily.

JJ: Videl si niekedy svojich obľúbených spevákov na javisku?

MJ: Samozrejme. Boli to moji priatelia. Stál som tam a pozoroval ich. Boli to tí najlepší umelci na svete, chodil som za nimi po koncertoch.

JJ: Kedy si si uvedomil, že i ty si na pódiu skvelý?

MJ: Keď máš nejakú schopnosť, tak si to neuvedomuješ, pretože si myslíš, že všetci ľudia majú rovnaký dar. Bol som malý a neuvedomoval som si, že ľudí inšpiruje môj spev, nechápal som prečo mi tlieskajú, kričia, plačú. Naozaj som to vôbec nechápal. Až neskôr som si to uvedomil. Matka nás učila, že máme byť skromní a hovoriť si, že je to dar od Boha.

JJ: Kedy si formálne prestal navštevovať školu?

MJ: Bol som veľmi malý... hm... myslím, že som skončil niekedy v piatej triede. Potom už som mal súkromných učiteľov. Nemal som na školu čas, iba som koncertoval. Keď som bol malý, bol som stále niečím zaneprázdnený. Chodil som do štúdia každý deň a koncertoval do noci.

JJ: Ako si vynahrádzaš takú stratu detstva?

MJ: Snažím sa to nejako kompenzovať. Vidíte ma v parkoch a na kolotočoch ako sa to snažím dohnať. Rád pomáham iným deťom, ktoré nemali také šťastie ako ja – chorým, nešťastným.

JJ: Tvoji starší bratia – Tito a Jackie, dávali ti nejako zabrať? Hrali ste sa spolu?

MJ: No áno, na turné (smiech). Nemohli sme nikam ísť, ani do obchodu či na pláž. Všade okolo nás sa tvorili davy a ľudia kričali a tak sme si užívali srandu na hoteloch.

JJ: Kto vyhrával, keď ste sa bili?

MJ: (smiech). No, asi Tito a Jackie...

JJ: Kto ťa najviac ovplyvnil v písaní tvojich vlastných piesní?

MJ: Myslím, že som bol proste šťastlivec, pretože som vyšiel z doby, kde sa nachádzali tí najlepší autori piesní. Musel som s nimi pracovať a mnoho sa naučiť. Milujem melódiu, staré írske piesne, anglické piesne, ale moja najobľúbenejšia hudba je africká. Tu sa hudba zrodila. Afrika je kolískou hudby, svetovej hudby. Tomu sa nemôžete vyhnúť.

JJ: Keď si teda začal písať a tancovať, mal si niekedy tanečného inštruktora?

MJ: Nie, nikdy som neštudoval tanec. Vychádzalo to zo mňa prirodzene. Stále som tancoval, keď som bol malý. Nikto ma nemohol upokojiť. Je to ako prirodzený inštinkt. Fred Astaire bol skvelý... keď som sa s ním zišiel po prvé, povedal mi, že zo mňa raz bude niečo veľké... a ja na to: „O čom to sakra hovoríš?“

JJ: Odkiaľ sa vzal Moonwalk?

MJ: (smiech) Moonwalk je tanec, za ktorý by som si rád pripísal zásluhy, ale nemôžem. Odkukal som to od tých černošských detí v Harleme. Tieto deti sú perfektné, majú rytmus, úžasne im to ide. Keď som ich videl, snažil som sa to nejako rozvinúť. Ale toto vzniklo v černošskej kultúre, bez pochyby.

JJ: Ako si zvládol za tie roky nepribrať na váhe?

MJ: Nikdy som veľmi nejedol. Nikdy som sa v jedle nevyžíval. Samozrejme oceňujem ten dar od Boha – jedlo, ale moja matka si so mnou užila, čo sa týka jedla. Nútila ma jesť. Elizabeth Taylor ma niekedy musela i kŕmiť, pretože ja... viete... mám problém s jedlom, ale snažím sa. Naozaj. Ja jem. Nechcem, aby si ľudia mysleli, že sa trápim hladom, tak to nie je.

JJ: Ktorý bol podľa teba ten prelom v tvojej kariére a živote?

MJ: Myslím, že album Off The Wall. Pre mňa to bol dôležitý životný krok. Začal som sám tvoriť vlastnú hudbu a robiť si veci po svojom. Začal som písať piesne ako Don't Stop Until You Get Enough, Billie Jean... V tejto dobe som si uvedomil, čo vlastne naozaj chcem. Dostal som Grammy a bol som rád, ale nebol som šťastný, že môj album ignorovali. Predal som asi 10 miliónov kópií, čo bolo obrovské číslo pre černošského umelca. Povedal som si, že ich prinútim vziať ma na vedomie. Bol som sklamaný a ranený, a v tej dobe som vytvoril album Thriller. Všade bolo disco a ja som sa rozhodol, že urobím skvelý album, kde každá pieseň bude singlom a to ma inšpirovalo. A Thriller sa stal najpredávanejším albumom na celom svete. To bol vrchol. Ale i napriek tomu som chcel viac a viac a nebol som spokojný.

JJ: Keď začalo turné Victory, ako sa zmenil tvoj život? To už ste boli všetci zo skupiny dospelí.

MJ: Turné Victory bol ďalší vrchol môjho úspechu, pretože Thriller vyhral najviac cien Grammy v histórii a strhla sa okolo neho taká hystéria, že od tej doby som už naozaj nebol schopný nikam na verejnosť ísť sám. Rozhodol som sa, že musím ísť na pódium a spievať tieto veci naživo. Vypredávali sme štadióny. Boli to úžasné časy, splnili sa mi všetky sny.

JJ: Keď sa pozeráš na tie časy, a potom na to, čím prechádzaš teraz, čo bol pre teba jednoznačne najhorší čas?

MJ: To, čím prechádzam teraz. Emocionálne to je pre mňa najhoršie. Musím si zvykať na niečo, o čom v mojom srdci viem, že nie je pravda. Som nevinný.

JJ: Ako to zvládaš?

MJ: Snažím sa myslieť na ostatných ľudí, ktorí tým prešli predo mnou. Príbeh Nelsona Mandelu a ostatných. Ľudia, ktorí sa líšili od spoločnosti, ktorá ich svojim spôsobom zvrhla. To mi dáva silu, ľudia prešli hroznými vecami. Som dieťa 60. rokov, videl som boje za občianske práva... Beriem silu od Boha a z faktu, že som nevinný. Je to smutné a bolestné. Veľa sa modlím. Som silný človek, bojovník. Viem, čo je vo mne. Ale na konci dňa som iba človek, ktorý veľmi trpí.

JJ: Minulý týždeň si mal na súde nejaké problémy... v tlači písali, že si sa zosypal.

MJ: To nie je pravda. Je to jedna z mnohých vecí, ktorá ma má pošpiniť. Neverte týmto veciam.

JJ: A ako je to s peniazmi? Čo je zač ten Sony katalóg?

MJ: Sú to piesne Beatles, a nielen tie – Elvisove a ostatných... Bije sa o to toľko ľudí, konšpirácie, sprisahania... aj teraz počas nášho rozhovoru.

JJ: Niektorí ľudia si myslia, že tvoje problémy sú hlavne kvôli tomuto katalógu, veríš tomu?

MJ: Vieš, k tomu by som sa nechcel vyjadrovať.

JJ: Čo sa stalo, keď si si zranil chrbát?

MJ: Práve som vychádzal zo sprchy a spadol som. Som celkom krehký človek – spadol som celou váhou na rebrá a pomliaždil som si pravé pľúco. Mám veľké bolesti. Každý deň chodím na súd a snažím sa to prekonať.

JJ: Niektorí hovoria, že si si to vymyslel.

MJ: Nie. To vážne nie. Je mi naozaj veľmi zle. Ale liečim sa, som pod dozorom lekárov.

JJ: Niekedy ma prekvapuje aký si silný. Minulý týždeň si na súde ale plakal. Čo sa stalo?

MJ: Mal som bolesti. Strašné bolesti. Nemohol som robiť nič iné, nevydržal som. Nemalo to nič spoločné s tým, čo sa deje na súde. Bola to fyzická bolesť.

JJ: Čo by si chcel, aby všetci ľudia, čo nás teraz počúvajú, o tebe vedeli?

MJ: No, aby sa modlili za mňa, moju rodinu a deti. Chcem, aby ľudia neverili tomu čo čítajú. Média všetko prekrucujú na peniaze. Čím prechádzam, je iba časť toho byť celebritou. Ja sa modlím a verím, pretože viem aká je pravda, viem, že som nevinný.

JJ: Čo od teba môžeme čakať?

MJ: Som človek umelecky zameraný, milujem umenie. Zbožňujem filmy. Je to to najexpresívnejšie médium a chcel by som sa mu venovať.

JJ: O čom teraz snívaš?

MJ: Chcel by som inovovať film a sú i ďalšie veci v spoločnosti, ktoré by som chcel realizovať, ale to je zatiaľ tajomstvo. Napríklad v Afrike...

JJ: Čo plánuješ v blízkej budúcnosti?

MJ: Najskôr vydať pieseň, ktorá by zarobila peniaze ľuďom postihnutým cunami. Chcel by som urobiť niečo pre tých ľudí. Potom v Afrike plánujem vybudovať veľký nádherný hotelový rezort. Proste sa angažovať medzinárodne.

JJ: Počujú nás ľudia z celého sveta, čo by si chcel povedať priateľom a ľudom, ktorí ťa podporujú?

MJ: Chcel by som poďakovať všetkým fanúšikom zo všetkých kútov sveta, všetkých národností, jazykov, milujem vás z celého srdca. Ďakujem za vašu lásku, podporu a pochopenie. Prosím, buďte trpezliví, a buďte so mnou a verte vo mňa.