„Vo chvíli, keď som predal viac albumov ako Elvis alebo Beatles, začali ma nazývať šialencom, homosexuálom, przniteľom detí. Hovorili, že si bielim pokožku. Čokoľvek, čo otočí verejnosť proti mne. Je to spiknutie. Ja poznám svoju rasu! Keď sa na seba dívam do zrkadla, vidím, že som čierny.“
„Keď máš nejakú schopnosť, tak si to neuvedomuješ, pretože si myslíš, že všetci ľudia majú rovnaký dar. Bol som malý a neuvedomoval som si, že ľudí môj spev inšpiruje, nechápal som, prečo tlieskajú, kričia, plačú. Naozaj som to vôbec nechápal. Až neskôr som si to uvedomil. Matka nás učila, že máme byť skromní a hovoriť si, že je to dar od Boha.“
„Obvykle som šťastný. Nedovolím ničomu, aby ma položilo. Milujem zvuk vody, vtákov a smiechu, viete. Milujem všetko skutočné, prírodné, nevinné veci. Nikdy by som už nešiel do klubu alebo na párty. To som robil, keď som bol dieťa a už ma to viac nezaujíma.“
„Každá detská hviezda behom dospievania trpí, pretože naraz už nie ste roztomilé dieťa, akým ste bývali. Rastiete, ale oni vás chcú udržať stále malými. Navždy.“
„Pódium bolo mojím domovom. Na pódiu som sa cítil najlepšie. Mimo pódia som trpel.“
„Média vytvárajú toľko negatívnych príbehov, len preto, aby predali noviny. Teraz by som sa nerád zrovnával s ostatnými slávnymi ľuďmi, ale im to robili tiež... Kennedy, Ghandi, dokonca i Kristovi. Nerád by som sa ale zajtra dočítal, že som prehlásil, že som Ježiš!“
„Ľudia nevedia, čo je to byť mnou. Nikto by nemal súdiť to, čo som urobil so svojim životom. Nie pokiaľ si neskúsi byť mnou každý strašný deň a každú prebdenú noc.“
„Nikde na svete nemôžem ísť a mať súkromie. To, čo bolí najviac, je že vám vaše súkromie bolo odobrané. Vyjadrím to takto – žijete v akváriu. Snažím sa prezliekať do rôznych kostýmov, ale ľudia ich všetky poznajú, je to ťažké, veľmi ťažké.“
„Som človek ako každý iný. Keď sa porežem, krvácam. A veľmi ľahko ma uvediete do rozpakov.“
„Ľudia si myslia, že ma poznajú, ale pravdou je, že ma nepoznajú vôbec. Vlastne som jeden z najosamelejších ľudí na tejto planéte. Občas plačem, pretože sa to niekedy nedá vydržať. Vlastne môžete povedať, že byť mnou je naozaj veľmi bolestné.“
„Som človek rovnako ako ty, nie som o nič lepší než ty. Možno mám istý talent, pokiaľ ide o umenie, skladanie piesní, tanec a drámu a všetky tieto veci v showbiznise, ale keď sa budeme baviť o ľudskosti, som rovnaký ako ty. Takže nie je žiadny dôvod myslieť si, že som lepší, že mám ohromné ego, že lietam v oblakoch.“
„Nikdy som veľmi nejedol. Nikdy som sa v jedle nevyžíval. Samozrejme oceňujem ten dar od Boha – jedlo, ale moja matka si so mnou užila, čo sa týka jedla. Nútila ma jesť. Elizabeth Taylor ma niekedy musela i kŕmiť, pretože ja...viete...mám problém s jedlom, ale snažím sa. Naozaj. Ja jem. Nechcem, aby si ľudia mysleli, že sa trápim hladom, tak to nie je.“
„Moonwalk je tanec, za ktorý by som si rád pripísal zásluhu, ale nemôžem. Odkukal som to od tých černošských detí v Harleme. Tieto deti sú úžasné, majú rytmus, úžasne im to ide. Keď som ich videl, snažil som sa to nejako rozvinúť. Ale toto vzniklo v černošskej kultúre, bez pochyby.“
„Niekedy idem von, ale nie veľmi často. Vytvoril som si svoj vlastný svet za bránami svojho domu. Nemôžem ísť do kina, do parku alebo do obchodu, kúpiť si zmrzlinu. To preto žijem tak, ako žijem. Môj svet nie je však len pre mňa. Zdieľam ho so svojou rodinou, priateľmi, kýmkoľvek...“
„Nechcem si podvedome hovoriť, že už som všetkého dosiahol. Vo svojom dome si nenechávam svoje ceny a trofeje. Pretože to vás núti myslieť si, že už ste urobili všetko – pozri, čo som dokázal. Ale ja vždy hovorím, nie, ešte som nedosiahol všetko.“
„Ak vstúpite do tohto sveta s vedomím, že ste milovaný, a ak i tento svet opustíte s vedomím, že ste milovaný, potom všetko zlé, čo je medzi tým, hravo prekonáte.“
„Je pozoruhodné, čo vyžaduje odvahu a čo nie. Keď vstupujem na scénu pred tisíce ľudí, necítim sa byť statočný. Ďaleko viac odvahy je treba k vyjadreniu svojich skutočných pocitov jednej osobe. To vyžaduje skutočnú odvahu, odvahu byť dôverný.“
„S priateľstvom mám problémy. Dosť ľudom neverím. Pre mňa je normálny človek ten, ktorý ku mne beží z davu, aby dostal môj podpis. Úprimne priznávam, že medzi normálnymi ľudmi sa cítim zvláštne. Som veľmi citlivý človek a robí mi problémy naviazať priateľstvo. Je mi obyčajne podozrivé, keď sa ma ľudia snažia spoznať bližšie.“
„Keď sa objavím v spoločnosti viacerých žien, urobia zo mňa sexuálneho maniaka. Pokiaľ sa objavím v spoločnosti len jednej ženy, všetci sa ma snažia s ňou oženiť.“
„Na všetkých stenách v mojej izbe je Peter Pan. Čítal som všetko, čo Barrie napísal. Úplne sa stotožňujem s Petrom Panom, strateným chlapcom zo Zeme Nezeme.“
„Jedného dňa som premýšľal o svojich vlastných deťoch, Princovi a Paris, a o tom, ako by som si prial, aby sa na mňa pozerali, až vyrastú. Určite by som chcel, aby si pamätali, ako som vždy chcel, aby boli so mnou, nech už som šiel kamkoľvek, ako som sa vždy snažil uprednostňovať ich pred všetkých ostatným. Ich životy im však tiež prinesú svoje úskalia. Pretože moje deti sú neustále prenasledované paparazzi, nemôžu so mnou vždy do parku alebo do kina. A tak, čo keď vyrastú a odsúdia ma za to, aký vplyv mali moje voľby na ich životy? „Prečo si nám nedal normálne detstvo? môžu sa spýtať. V ten okamžik sa budem modliť, aby zapochybovali a povedali si: „Náš otecko robil, čo mohol vzhľadom k výnimočným okolnostiam, ktorým musel čeliť. Možno nebol dokonalý, ale bol to vrelý a slušný človek, ktorý sa nám snažil dať všetku lásku sveta.“ Dúfam, že sa budú vždy sústrediť na tie pozitívne veci a ústupky, ktoré som pre ne ochotne urobil a nie, že budú kritizovať všetko, čoho sa museli kvôli mne vzdať, alebo všetky moje chyby, ktorých som sa dopustil a ktorých sa určite ešte dopustím pri ich výchove.“
„Ako hovorí staré indiánske príslovie: Nikdy nikoho neodsudzujte, kým ste nechodili dva mesiace v jeho mokasínach. Väčšina ľudí ma nepozná, a preto o mne píšu veci, z ktorých väčšina nie je pravda. Často plačem, pretože to bolí a robím si starosti o všetky deti sveta. To pre ne žijem. Keby človek nemohol písať o charaktere, ale len o tom, čo môže dokázať, história by sa nemohla písať. Zvieratá nezabíjajú zo zákernosti, ale pretože chcú prežiť, a tí, čo kritizujú, sú rovnakí, oni chcú vašu KRV, nie vašu bolesť. Ale cez to všetko musím byť schopný hľadať vo všetkom pravdu. Ale musím to vydržať kvôli tomu, ktorý ma sem poslal, kvôli svetu, kvôli deťom. Ale majte zľutovanie, pretože už krvácam veľmi dlho...“
„Niekedy mám pocit, ako keby som bol na konci života, mal som osemdesiat a ľudia ma len poplacávali po chrbte. Tak to dopadá, keď človek začína mladý.“
„Povedali, že černochov nehrajú a to mi zlomilo srdce, ale zároveň som si povedal, že by som s tým niečo mal urobiť. Nemám rád, keď ma ľudia ignorujú. Najprv povedali, že Billie Jean nebudú hrať, ale keď ju konečne zahrali, začali lámať rekordy a prosili o čokoľvek, čo im môžeme poskytnúť. Potom prišiel Prince a dvere sa otvorili i pre iných umelcov. Mnohokrát za mnou prišli a hovorili: „Michael, keby si tu nebol ty, nebola by tu MTV.“ Vtedy to ale nepočuli a nevedeli. Ja chcem veriť tomu, že to nebola zlomyseľnosť. Veľa nad tým premýšľam. Som pyšný na to, že som pomohol otvoriť rôzne dvere. Všetky tie Turné, cestovanie po svete – vidíte, aký vplyv hudba má. Keď sa rozhliadnete z pódia na štadión, kam až dohliadnete vidíte ľudí. Je to ten najnádhernejší pocit, ale prichádza s bolesťou. Stojí za tým veľa bolesti. Keď ste na vrchole, ľudia sa vás snažia zosadiť, idú po vás. Ale ja sa cítim vďačný za všetky moje úspechy, všetky tie prvé priečky, veľké albumy – som vďačný. Som ten istý človek, ktorý sedel u nás na gauči a počúval otca pískať si na hudbu Raye Charlesa. Moja matka ma budila aj v tri hodiny ráno, aby som videl Jamesa Browna v televízii. Pozeral som a hovoril si, že práve toto chcem robiť.“
„Snažím sa myslieť pozitívne. Píšem, tancujem. Snažím sa, aby sa to nedostalo hlboko do mňa. Keby som to neurobil, musel by som sa zblázniť.“ (o tom, ako je podávaný v bulváre)
„Keď si môj otec myslí, že som urobil skvelú show, povie len, že to bolo dobré. Nepovie, že to bolo úžasné. Myslím si, že nevie, ako ukázať cit.“
„Čo mi dáva skutočné šťastie a čo milujem, je účinkovať a tvoriť. O vonkajší lesk sa skutočne nestarám. Som blažený, keď môžem do niečoho vložiť svoju dušu a keď to ľudia príjmu a páči sa im to. Je to pre mňa báječný pocit.“
„Riadim všetko, čo robím. Vždy mám 5 – 6 kamier. Akékoľvek vystúpenie, ktoré robím, musí byť správne zabrané. Pokiaľ nie je, ľudia to neuvidia. Je to to najsobeckejšie médium. Filmuješ len to, čo chceš, aby ľudia videli, kedy by to mali vidieť a akým spôsobom. Tvoríš celý ten dojem, ktorý potom ďalej prezentuješ. Ja viem, čo chcem vidieť. Viem, čo chcem dať publiku. Chcem zachytiť emócie také, aké skutočne boli.“
„Rád kladiem dôraz na pohyb. Oči idú presne tam, kde je biela – vieš. A noha, keď tancuješ, môžeš dať význam svojmu pohybu určitej časti tela, keď na tom máš len trochu svetla. A dizajn saka – mohol by som si sadnúť s tými, ktorí to vyrobili a povedať im, kde presne chcem aký dizajn a gombík. Ale ja už taký vzhľad nenosím. Je smutné zostávať v minulosti.“
(TV Guide, 1999)
„Každý v Hollywoode má plastiku! Neviem, prečo ma kvôli tomu tak osočujú. Tlač to miluje. A ide len o môj nos, vieš. Chcú, aby to bolo všetko. I Elvis mal prerobený nos, Lisa Marie mi to povedala. A oni mi stále nedajú pokoj. To nie je fér.“
„Teraz s ním mám ten najlepší vzťah, čo som kedy mal. Myslím, že s vekom a časom sa stáva dobrým človekom. Prosto mi povie: Čo robíš? Ješ? To som chcel vedieť. Nie: Podpísal si tú zmluvu? Prosto chce vedieť, či som v poriadku, to je pekné... A má matka je ako anjel.“
(o svojom otcovi, TV Guide, 1999)
„Keď sme sa pozerali na MTV, môj brat Jackie povedal – a to nikdy nezabudnem – „Michael, musíš sa pozrieť na túto stanicu. To je ten najlepší nápad, hudba 24 hodín denne.“ Pozerali sme sa na to a ja som si hovoril, že by bolo fajn tomu dodať i nejakú zábavu, príbeh, viac tanca... Malo by to mať príbeh – začiatok, stred a koniec, takže by sa moli ľudia tešiť na to, čo príde. Vtedy som začal experimentovať s piesňami Thriller, The Way You Make Me Feel, Bad a Smooth Criminal.“
(o počiatkoch MTV)
„Ja osobne chcem robiť hudbu, ktorá inšpiruje ďalšie generácie. Chcem, aby sa s tím, čo vytvorím, ďalej pracovalo. Už Michelangelo hovoril, že tvoriteľ odíde, ale jeho dielo tu zostane.“
„Dlhé turné ma už nezaujímajú, príliš ma to vyčerpáva. Ale čo mám na turné rád, je, že zlepšuje vaše schopnosti. Ako herci na Broadwayi sa neustále svojou prácou zlepšujú. Trvá veľa rokov, kým sa z človeka stane skvelý umelec. Roky. Nemôžete kohokoľvek postaviť doprostred javiska a očakávať výkon. Je to vo vašom pohybe, ako hýbete rukou, ako pristupujete k mikrofónu – a diváci to vidia.“ (Ebony Jet magazine, 2007)
„Znepokojuje ma globálne otepľovanie. Vedel som, že to príde a dúfal som, že si to ľudia uvedomia skôr. Ale nikdy nie je neskoro. Je to ako odchádzajúci vlak. Pokiaľ sa nezastavíme, už nikdy to nezískame späť. Musíme jednať teraz. To som sa snažil hovoriť svojimi piesňami, ako Earth Song alebo We Are The World. Vzbudiť povedomie o týchto veciach. Prial by som si, aby ľudia lepšie poslúchali.“
„Michael spred 25 rokov je pravdepodobne úplne rovnaký ako ten Michael dnes. Chcel som najprv dosiahnuť určitých úspechov, ale vždy ma poháňala myšlienka, že chcem mať rodinu a deti. Užívam si to.“
(Ebony Jet magazine, 2007)
„Tie dievčatá to mysleli smrteľne vážne. A dodnes myslia. Neuvedomujú si, že môžu človeku ublížiť, pretože to robia z lásky! Myslia to dobre, ale môžem vás uistiť, že to riadne bolí: máte pocit, že sa udusíte, že vám utrhnú roky a nohy. Chňapnú po vás tisíce rúk, jedna vám vyvracia zápästie, druhá vám sťahuje hodinky. Popadnú vás za vlasy a ťahajú, a to bolí ako čert. Padáte, ste celí pomlátený, poškriabaný, podriapaný. Dodnes z toho mám plno jaziev a o každej si pamätám, v ktorom meste som ju utŕžil. Najdôležitejšie je pamätať na to, aby ste si rukami zakryli oči, pretože ženy v takých citových záchvatoch môžu zabudnúť, že majú nechty. Viem, že to fanúšikovia myslia dobre a milujem ich za ich entuziazmus a podporu, ale davové scény mi naháňajú hrôzu...“
„Keď ide o moju prácu, mám skutočne dosť sebadôvery. Keď sa pre nejaký projekt rozhodnem, verím v neho na sto percent. A potom do neho naozaj vložím celú dušu. Dal by som za to život. Taký skrátka som...“
„Môj vzťah k móde je takýto: keď móda niečo zakazuje, ja si to dám. Doma sa nerád vyobliekavam. Natiahnem na seba čokoľvek, v čom mám pohodlie. Kedysi som trávil celé dni v pyžame. Mám rád flanelové košele, staré svete a tepláky, prosté veci. Keď idem von, obliekam sa do živších a jasnejších farieb a vôbec do niečoho elegantnejšieho, ale okolo domu a v štúdiu mi stačí čokoľvek. Nenosím veľmi šperky – obvykle vôbec žiadne – pretože mi prekážajú.“
„Som ako každý iný človek. Keď sa porežem, krvácam. A ľahko ma uvediete do rozpakov“
„Dokonca i doma sa cítim osamelý. Niekedy sedím v izbe a plačem. Je to pre mňa ťažké – naviazať priateľstvo a o niektorých veciach proste nemôžete hovoriť s rodičmi. Niekedy sa iba tak prechádzam okolo susedstva a dúfam, že nájdem niekoho, s kým môžem hovoriť. Obvykle to ale iba obídem a vrátim sa domov.“
(Michael v rozhovore na konci 70. rokov)
„Radšej by som si usekol ruku, než by som ublížil dieťaťu.“
„Som čierny Američan a som pyšný na svoju rasu. Som pyšný na to, kto som. Mám v sebe veľa hrdosti a dôstojnosti.“
„Pretože to vyšlo v novinách, neznamená to, že je to slovo Božie.“
„Snažím sa byť tak originálny ako to len ide, bez vedomia naplnených nejakých štatistík, ide to proste z duše a zo srdca.“
„Najlepšie vzdelanie, ktoré môžete dostať, je pozorovať skutočných majstrov pri práci.“
„Pohybujem sa po svete buď behom alebo sa schovávam. Nemôžem zájsť do parku alebo do obchodu. Stále sa schovávam v svojej izbe. Potom sa cítite, akoby ste boli vo väzení.“
„Sláva so sebou prináša osamelosť. Ľudia si myslia, že máte všetko, že môžete ísť kam chcete a robiť čo chcete. Pravdou ale je, že hladujete po úplne základných jednoduchých veciach.“
„Môj najväčší strach je, že budem zle citovaný. Jediné slovíčko môže byť vložené do vášho prehlásenia a zmeniť tak úplne význam alebo zafarbenie toho, čo ste chceli povedať. Neskôr ľudia začnú prekrucovať všetko, čo ste povedali a preto odmietam všetky rozhovory. Nemám rád, keď ma zle prezentujú mojim fanúšikom. Chápem, že nezastavím klebety, ale pokiaľ ide o niečo vážne a oni vás zle citujú, tak to je potom veľmi zlé. Takže ak nemôžem byť citovaný poriadne, potom nechcem byť citovaný vôbec.“
„Starám sa o to, aby mi bolo dobre zaplatené za to, čo robím. Keď sa pre niečo rozhodnem, dám do toho celé srdce a dušu. Dám do toho všetko a čakám, že mi za to bude zaplatené. Človek, ktorý pracuje, by mal jesť. Je to tak prosté.“
„Požadujú toto a chcú, aby ste urobili to a to. Oni si myslia, že vás vlastnia, že vás vyrobili. Pokiaľ si neveríte, zbláznite sa. Je to rovnaké ako s rozhovormi. Keď rozprávam, poviem vždy presne, čo si myslím a ono to môže znieť druhým čudne. Ja som ten druh človeka, ktorý vždy vysype všetko, i keď je to tajomstvo. A ja viem, že niektoré veci by mali zostať súkromné.“
„Nemám slov, aby som vyjadril, čo cítim pri čítaní kníh. Trávim veľmi veľa času čítaním, pretože to veľmi milujem. Dokážem sa v tej knižke úplne stratiť a zabudnúť, kde som. Filozofia je môj obľúbený predmet. To, čo je skvelé na čítaní, je, že na jednom riadku môžete naraziť na niečo, čo ste sa snažili vyjadriť celý život, alebo niečo, na čo ste sa snažili prísť celý život.“
„Nikdy som nebral droby ani nepil alkohol. Nikdy som nebol opitý. Ochutnal som šampanské, ale nepijem ho . A keď ľudia robia prípitky, proste si vezmem pohár.“
„Nie som žiadny anjel, viem to.“
„Celý život sa ku mne ľudia chovajú inak než k ostatným a to vás urobí hanblivými...“
„Tieto Vianoce som prišiel späť zo svojho Turné BAD v Japonsku a Elizabeth vyzdobila celý dom. Bolo to úžasné. Nikdy predtým som neoslavoval Vianoce alebo narodeniny. Nikdy. Vždy to bola len práca.“
„Boh vystavil mňa a mojich súrodencov mnohým skúškam – naša velikánska rodina, náš maličký dom, smiešne málo peňazí, s ktorými sme museli vyjsť, a dokonca i tie žiarlivé deti zo susedstva, ktoré nám hádzali kamene do okien, keď sme skúšali, a kričali na nás, že aj tak neuspejeme. Keď tak myslím na mamičku a naše prvé roky, môžem vám povedať, že sú na svete odmeny, ktoré majú ďaleko väčšiu hodnotu ako peniaze a verejné uznanie a ceny.“
„Namiesto toho, aby sme svoje deti viac milovali, inštalujeme do škôl detektory kovu.“
„S bratmi sme si boli mimoriadne blízki. Vyvádzali sme všelijaké bláznovstvá a robili veľa kanadských žartíkov sebe navzájom i ľudom, ktorí s nami pracovali. Neboli to príliš drastické šibalstvá – nevyhodili sme napríklad žiadny televízor z hotelového okna, ale na najrôznejšie hlavy vytieklo veľmi veľa vody. Vždy sme čakali, až náš hlavní ochrankár Bill Bray zaspí. A potom sme na hotelových chodbách usporadúvali bláznivé závody v rýchlej chôdzy, vankúšové vojny, pästné zápasy, bitky s holiacou penou, na čo si spomeniete. Vyvádzali sme ako blázni. Z hotelových izieb sme zhadzovali nafukovacie lopty a papierové vrecká naplnené vodou a so záujmom sme sledovali, ako sa dole rozprsknú. Potom sme sa mohli potrhať smiechom.“
„Milujeme fanúšikov a oni sú dôvodom mojej profesionálnej existencie. Keď vonku robím nejakú show a vidím fanúšikov spievať a tancovať, to milujem najviac. Je to ten najúžasnejší pocit na svete.“
„Neviem, čo by som robil, keby som nespieval. Ale nebojím sa, veď o tom môžem premýšľať celý zvyšok života...“
„Na zvieratách mi príde báječné to samé, čo na deťoch. Tá čistota, tá čestnosť, keď vás za nič neodsudzujú, nič po vás nechcú – len byť vašimi priateľmi.“
„Mám rád všetkých našich fanúšikov, dokonca i tých, ktorí ma označujú za roztomilého. Ale ja rastiem každým dňom a tak by mi už mohli hovoriť inak!“
(Michael v dobe skupiny Jackson 5)
„Myslím, že byť s rodinou mi príde zábavnejšie než čokoľvek iné. Naučí vás to skutočnému významu láska, starostlivosti, dávaniu zo seba neustále 100 %. A zatiaľ to bolo dosť radostné.“
„Chcem byť skvelý bavič...chcem pre svet mier a rád by som mal jedného dňa vlastnú vilu.“ (Michaelove 3 priania v materskej škôlke)
„Nič pre mňa nie je dôležitejšie, než dávať ľudom šťastie, odvádzať ich od ich starostí a problémov...“
„Jednu rukavicu som nosil už dlho pred THRILLEROM. Zdalo sa mi, že jedna rukavica má niečo do seba. Nosiť dve rukavice mi pripadalo príliš obyčajné, ale jedna – to je niečo iné, to vyzerá zaujímavo. Ale dlho som veril, že lámať si hlavu nad tím, ako človek vyzerá, je jedna z najväčších chyb, ktorý môžete urobiť, pretože umelec by mal svoj štýl nechať vzniknúť prirodzene, spontánne. O tých veciach nesmiete premýšľať, do tých musíte vyrásť.“
„Vždy som bol cieľavedomý. Vytyčujem si sám svoje ciele. Pozerám sa na veci a snažím si predstaviť, čo je a nie je možné, a potom dúfať, že sa mi podarí tie hranice prekonať.“
„Niekedy je pre mňa ťažké pozerať sa svojim priateľkám do očí, i keď ich dobre poznám. Moje dvorenie a vôbec moje vzťahy k dievčatám nikdy nemali šťastný koniec, o ktorý som stál. Niekedy do toho vždy niečo príde. Veci, ktoré zdieľam s miliónmi ľudí, nie sú tie, ktoré sa zdieľajú s jedným človekom. Kopa dievčat chce vedieť, čo ma to poháňa – prečo žijem tak, ako žijem a robím to, čo robím – skrátka sa mi chcú dostať do hlavy. Chcú ma zachrániť pred mojou samotou, ale pôsobí to tak, akoby so mnou osamelosť chceli zdieľať, čo by som neprial nikomu, pretože verím, že som jedným z najosamelejších ľudí na svete.“ (1988)
„Na konci nahrávacej frekvencie piesne She´s Out Of My Life som sa rozplakal, pretože tie slová na mňa odrazu hrozne silne zapôsobili. Nechal som to v sebe narásť až príliš veľa. Bolo mi 21 a bol som náramne bohatý na niektoré zážitky, a na druhej strane chudobný na chvíle skutočnej radosti. Niekedy sa mi zdá, že moja životná skúsenosť sa podobá obrazu v zrkadlách v cirkuse, na jednej strane ste hrozne tučný, na druhej tak štíhly, až vás skoro nie je vidieť. Bál som sa, že v She´s Out Of My Life sa to spozná, ale ak by sa tá pieseň dotkla ľudských sŕdc, budem sa už vďaka tomu vedomiu cítiť menej osamelý. Keď ma to vtedy chytilo, boli so mnou iba Quincy a Bruce Swedien. Spomínam si, že som zaboril hlavu do dlaní a počul som iba bzučanie strojov, zatiaľ čo moje vzlyky sa roznášali celou miestnosťou. Neskôr som sa im ospravedlnil, ale oni povedali, že nemám za čo.“ (1979)
„Fantázia umelca je jeho najúžasnejší pracovný nástroj. Dokáže vytvoriť náladu a pocit, ktorý ľudia chcú mať, alebo ich preniesť niekam úplne inde.“
„Moje prvé dievča bola Tatum O´Neal. Spoznali sme sa v jednom klube na Sunset Stripu, volalo sa to tam On The Rox. Vymenili sme si telefónne čísla a často sme si telefonovali. Hovoril som s ňou hodiny a hodiny: z cesty, zo štúdia, z domova. Poprvé ma vzala za ruku ten večer v On The Rox. Keď sme sa vtedy zoznámili, sedeli sme za stolom a ja som odrazu cítil, ako sa mojej ruky dotýka iná, nežná a hebká. Bola to Tatum. Pre kopu ľudí by to asi moc neznamenalo, ale pre mňa to bolo vážna vec. Ona sa ma dotkla! Hrozne som to prežíval. Dievčatá sa ma dotýkali už predtým, na našich turné, chňapali po mne cez hradbu osobných stráží a jačali. Ale toto bolo úplne iné, len ona a ja, a tak to je vždy najlepšie. Bol z toho veľmi úzky a dôverný vzťah a dlho sme si boli veľmi blízki. Nakoniec sa ten vzťah zmenil v dobré priateľstvo a myslím, že by sa dalo povedať, že to bola moja prvá láska – po Diane...“
„Ak sa niekomu zdalo, že Heartbreak Hotel a neskôr i Billie Jean stavia ženy do zlého svetla, nebolo to myslené ako vyjadrenie môjho osobného stanoviska. Nemusím ani hovoriť, že mám rád vzájomné vzťahy medzi pohlaviami: je to prirodzená súčasť života a ja ženy milujem. Iba si myslím, že keď sa sex zneužíva na isté formy vydierania alebo moci, je to odporný spôsob zneužívania jedného z Božích darov.“
„Pri práci na THRILLERI boli chvíle, kedy som sa rozčuľoval a strácal nervy, pretože som nemohol primäť ľudí, ktorí so mnou robili, aby videli to, čo som videl ja. To sa mi ešte stále niekedy stáva. Ľudia často nevidia to, čo vidím ja. Majú príliš mnoho pochybností. A keď o sebe pochybujete, nemôžete zo seba vydať to najlepšie. Keď v seba neveríte by, kto iný za vás má veriť? Urobiť niečo iba tak dobre ako minule znamená neurobiť to dosť dobre. Hovorím tomu mentalita pokús sa dostať to, čo môžeš. Tá človeka nenúti, aby vytiahol, aby vyrástol. Na tu ja neverím.“
„Verím, že v sebe máme veľkú silu, ale nevyužívame svoje mozgy naplno. Váš mozog má dostatočnú silu na to, aby ste dosiahli čohokoľvek, čo budete chcieť.“
„Považujem sa za muzikanta, ktorý je náhodou tiež obchodník. Paul McCartney i ja sme sa naučili zásadám obchodovania, zákonitostiam autorských práv a vôbec mnohému o dôstojnosti písania piesní. To by sa totiž malo považovať za životnú šťavu populárnej hudby. Keď ma zažaloval ktosi, o kom som v živote nepočul, kvôli The Girl Is Mine, musel som rozhodne hájiť svoju povesť. Prehlásil som, že mnoho nápadov dostávame v snoch, čo niektorí ľudia považovali za pohodlnú výhovorku, ale ono je to pravda. Náš obor je pošpinený tak obrovským množstvom advokátov, že byť žalovaný kvôli niečomu, čo som neurobil, že pomaly patrí k veci, podobne ako vyhrať v amatérskej súťaži.“
„Text Beat It vyjadruje niečo, čo by som urobil i ja, keby som bol v ohrození. Poslanie tej piesne – že násilie je odporné – je niečo, čomu ja osobne hlboko verím. učí to deti, aby boli chytré a násiliu sa vyhýbali. Nechcem zrovna tvrdiť, že máte nastaviť druhé líce, keď vás niekto kopne do zubov, ale – pokiaľ už nie ste pritlačený chrbtom k múru a nemáte absolútne žiadnu inú voľbu – straťte sa, než násilie prepukne. Keď budete bojovať a zabijú vás, nezískali ste nič a stratili všetko. Prehráli ste vy a s vami i tí, čo vás majú radi. To je myšlienka, ktorú sa prostredníctvom Beat It snažím povedať. Ja považujem za skutočnú statočnosť vyriešiť spor bez boja a prejaviť takú múdrosť, aby také riešenie umožnila.“
„Don’t Stop Till You Get Enough“ vo mne prebudila chuť na hovorený úvod, už pretože si nemyslím, že by sa hlas, ktorým hovorím, mal schovávať za hlasom, ktorým spievam. Rozprával som vždy celkom príjemným hlasom. Nijak som si ho nepestoval ani nemenil chemickou cestou: som už taký – buď ma ľudia vezmú takého, aký som, alebo nech ma nechajú byť. Len si predstavte, aké to musí byť, keď vás kritizujú za nejakú vašu vlastnosť, ktorá je prirodzená a pochádza od Boha. Prestavte si, ako to človeka bolí, keď sa o ňom v bulváre uverejňujú klamstvá, a ľudia ešte pochybujú o tom, či on sám hovorí pravdu, keď sa bráni. A to všetko preto, že niekto si povie, že to bude príma článok. Postihnutý ho totiž bude musieť poprieť a bude to ďalšia senzácia. Predtým som sa snažil na takéto smiešne obvinenia vôbec nereagovať, pretože im aj ich pôvodcom človek iba preukazuje tú česť, že ich berie na vedomie. Nezabudnite, že tlač je na obchod. Noviny a časopisy existujú preto, aby zarábali peniaze – niekedy však na úkor presnosti, slušnosti a dokonca i pravdy.“
„Keď som prišiel do zákulisia, ľudia sa ku mne hrnuli s gratuláciami. Ja som bol ešte stále sklamaný kvôli tej otočke. Toľko som sa na ňu sústredil a toľko mi záleží za dokonalosti. Pritom som ale v hĺbke duše vedel, že je to jeden z najšťastnejších okamžikov môjho života. Vedel som, že moji bratia mali poprvé príležitosť pozrieť sa na to, čo robím, ako sa vyvíjam. Po mojom vystúpení ma každý z nich objal a pobozkal. To nikdy predtým neurobili – a ja som bol šťastný za nás všetkých. Bolo to báječné, že ma tak vyobjímali. Bol som radosťou bez seba. Aby ste vedeli, my sa objímame stále. Celá naša rodina je taká objímacia, až na otca. Ten jediný to nerobí. Ale my ostatní sa objímame, kedykoľvek sa vidíme. Ale keď ma dnes všetci po rade pobozkali, pripadalo mi to, ako keby mi každý z nich požehnal. Tá nepodarená otočka ma ale stále štvala a prešlo ma to, až keď za mnou v zákulisí prišiel nejaký chlapček, bolo tak desať rokov a mal na sebe sviatočné šaty. Pozrel sa na mňa s iskričkami v očiach, stál ako skamenený a povedal: Človeče, kto ťa naučil takto tancovať? Usmial som sa a povedal: Boh... a tiež veľa nacvičovania. Chlapec na mňa pozeral s posvätnou úctou. Išiel som preč a po prvé za celý večer som mal naozaj dobrý pocit z toho, čo som ten večer predviedol. Povedal som si, že som musel byť skutočne dobrý, pretože deti sú poctivé.“
(o vystúpení na Motown 25, 1983)
„Na tomto turné som mal prvú príležitosť stáť pred fanúšikmi Michaela Jacksona od tej doby, čo pred dvoma rokmi vyšiel THRILLER. Objavili sa divné reakcie. Vrazil som niekde na chodbe do niekoho a on povedal: Nie, to nemôže byť on. Tu by predsa nebol. Bol som z toho mimo a povedal som si: Prečo by som tu nebol? Som predsa niekde na Zemi. Niekde predsa musím byť, tak prečo nie tu? Niektorí fanúšikovia si myslia, že som ilúzia, že vôbec neexistujem. Keď ma vidia, tak si myslia, že som nejaký zázrak alebo čo. Sú tak bez seba, že úplne zabúdajú, že som ako oni. Ale viem to pochopiť, pretože by som mal asi rovnaký pocit, keby som sa mohol stretnúť napríklad s Waltom Disneyom alebo Charliem Chaplinom.“
(O Victory Tour, 1984)
„Keď na to dnes spomínam, sú pre mňa tie chvíle v zákulisí rovnako pamätné ako boli samotné vystúpenia. Pri niektorých predstaveniach som prišiel na to, že sa proste neovládam. Spomínam si, ako som veľakrát mával svojou bundou nad hlavou a potom ju hodil do obecenstva. Moji stylisti mi to vyčítali, a ja som im na to povedal: Je mi to ľúto, ale ja preto tomu nemôžem nič robiť. Nedokážem sa kontrolovať. Niečo ma popadne a ja viem, že by som to nemal robiť, ale aj tak sa nepremôžem. To na vás príde taká radosť a taký pocit jednoty, že mu proste musím dať voľný priechod.“
„Vážne si myslím, že manželstvo je úžasná vec, keď je dobré pre tých dvoch, ktorých sa to týka. Verím v lásku – veľmi v ňu verím, ako by človek mohol neveriť v to, čo sám vyskúšal! Viem, že jedného dňa nájdem tú správnu ženu a ožením sa. Často sa teším, až budem mať deti, bolo by krásne mať veľkú rodinu, veď ja sám z takej pochádzam. Keď si tak snívam o tej veľkej rodine, predstavujem si sám seba s 13 deťmi. Zatiaľ mi ešte väčšinu času i citového života zaberá práca. Ja proste stále pracujem. Strašne rád tvorím a prichádzam s novými nápadmi. A pokiaľ ide o budúcnosť – que sera, sera. Čas ukáže. Bolo by pre mňa ťažké byť závislý na niekom inom, ale viem si to predstaviť, keď sa dostatočne snažím. Je toho toľko, a toľko práce, ktorá sa urobiť musí!
(1988)
„Na začiatku roku 1985 sme natočili pieseň We Are The World – bolo to na celonočne nahrávacej frekvencii s hviezdným obsadením, ktoré sa konalo po udeľovaní cien American Music Awards. Napísal som ju s Lionelom Ritchiem, keď osm videl hrôzostrašný dokumentárny film o hladujúcich ľudom v Etiópií a Sudáne.. Tou dobou som niekedy žiadal sestru Janet, aby šla do nejakej miestnosti, kde bola zaujímavá akustika, napríklad komory alebo kúpeľni, a začal som jej spievať, iba nejakú notu, rytmizovanú notu. Žiadnu melódiu, nič takého, iba som tak bzučal akýmsi hrdlovým hlasom. A potom som sa jej spýtal: Janet, čo vidíš? Čo vidíš, keď počuješ tento zvuk? A raz povedala: Umierajúce deti v Afrike. Povedal som: Správne. To som ti chcel povedať z hĺbke svojej duše. A z toho sa zrodila We Are The World. Išli sme do nejakej tmavej miestnosti a ja som spieval nejaké noty. Myslím, že toto je preto to, čo by speváci mali byť schopní dokázať. Mali by sme vedieť zapôsobiť i v tmavej miestnosti. Mnohé z toho stratili vinou televízie. Človek by mal vedieť dojímať ľudí bez všetkej pokročilej techniky, bez obrázku, iba zvukom. Ja som stál na javisku, kam až moja pamäť siaha. Poznám kopec tajomstiev, veľa vecí, ako je táto.“
„Obviňujú ma, že som posadnutý túžbou po súkromí, a je to pravda, som. Keď je človek slávny, ľudia na neho civia. Sledujú ho – a je to pochopiteľné, ale nie vždy znesiteľné. Keby ste sa ma spýtali, prečo na verejnosti tak často nosím tmavé okuliare, povedal by som, že sa mi proste nechce pozerať sa stále každému do očí. A týmto spôsobom skrývam aspoň kúsok seba. Keď som mal vytrhnutý zub múdrosti, dal mi zubár chirurgickú masku, mal som ju doma nosiť na ochranu proti bacilom. Ja som tú masku miloval. Bola ohromná – ďaleko lepšia než okuliare – a mňa celkom bavilo ju nejaký čas nosiť. Mám v živote tak málo súkromia, že skryť aspoň kúsoček seba je pre mňa spôsob, ako si od toho všetkého odpočinúť. Možno sa vám to zdá divné, ja viem, ale ja mám svoje súkromie rád.“
„Myslím, že v tlači mám povesť čudného dobráčika, a to je mi k smrti protivné, ale je ťažké s tým bojovať, pretože normálne o sebe nerozprávam. Som hanblivý človek. Naozaj. Nerád dávam rozhovory a nerád sa objavujem v programoch, kde mám o sebe niečo hovoriť.“(1988)
„Veľa detí zo showbiznisu skončilo v drogách a zničili sa: Frankie Lymon, Bobbie Driscoll a hromada ďalších detských hviezd. A ja tie drogy u nich dokonca chápem, keď uvažujem, akým stresom boli v detstve vystavené. Je to pekelne ťažký život. Len máloktorým sa poradí udržať si aspoň aké také zdanie normálneho detstva. Ja sám som to s drogami nikdy neskúšal – žiadna marihuana, žiadny kokain, nič. Skrátka som to nikdy neskúsil. Na to zabudnite. Tým nechcem povedať, že nás to nikdy nelákalo. Boli sme muzikantmi a pracovali v dobe, kedy užívanie drog bolo bežné. Nechcem nikoho odsudzovať, ani to nehovorím z nejakých morálnych dôvodov, ale videl som, ako mnoho životov zničili drogy. Preto viem, že si s nimi človek nemá začínať. Určite nie som žiadny anjel a mám hromadu všelijakých zlozvykov, ale návyk na drogy medzi ne nepatrí.“
„Veľa slávnych ľudí hovorí, že nechcú, aby ich deti šli do showbiznisu. Chápem ich pocity, ale nesúhlasím s nimi. Keď by si to moje deti priali, povedal by som: Samozrejme, len si poslúžte! Skúste si to. Keď to chcete robiť, tak to robte. Pre mňa nie je nič dôležitejšie, než dávať ľudom šťastie, oslobodzovať ich od ich problémov a starostí a uľahčovať im ich osudy. Chcem, aby z môjho predstavenia odchádzali s myšlienkou, že to bolo skvelé. Aby sa na to prišli pozrieť znova. A to je všetko, o čo mi ide. Tak je to správne. A preto nerozumiem týmto slávnym ľudom, ktorí hovoria, že si neprajú, aby to ich deti robili. Možno to hovoria, pretože im pri tom niekto ublížil. To chápem. To sa mi stalo tiež.“
„Keby som mohol byť jeden deň neviditeľný, tak by som zo všetkého najskôr našiel jedného bulvárneho novinára a nakopal mu zadok!"
„Áno, Wacko Jacko, kde toto začalo? Nejaký Anglický bulvár. Ja mám srdce, mám cit. Cítim, keď mi to robíte. Nie je to pekné, nerobte to. Nie som blázon! Nie som Wacko Jacko, som Jackson.“
„Prečo proste ľudom nepoviete, že som mimozemšťan z Marsu? Povedzte im, že jem živé kurčatá a o polnoci robím woodoo tance. Uveria všetkému, čo poviete, pretože ste novinári, ale keď to povie Michael Jackson: Som mimozemšťan z Marsu a jem živé kurčatá a o polnoci tancujem woodoo tance, ľudia si povedia: Bože môj, ten Jackson je cvok! Je to šialenec. Nemôžete mu veriť ani slovo!“
„Nie je ľahké ma zobudiť.“