49. časť
28. 4. 2016
MICHELLE
„Čo sa ti nepáči? Náhodou je to pekná umelecká fotka! Si tak neohrabane rozpleštená na tom chodníku a napriek tomu pozeráš elegantne do objektívu. Ako rodená herečka!“
„Prestaň.“
„Ale no tak, neber to tak tragicky. Vezmi to z tej pozitívnej stránky, aspoň ti nebolo vidieť bombarďáky.“
„HA-HA.“
Vyplazím na Bex jazyk ponad roztvorené noviny. Je len pondelok ráno a moja piatková potýčka s novinármi je rozmazaná vo všetkých plátkoch. Niekde dokonca napísali, že som bola tak naliata, že som sa nedokázala udržať na nohách. A rovno z toho aj vyvodili psychologický posudok, že mám problémy s alkoholom kvôli životu s bláznom JACKOM. To ma vytočilo zo všetkého najviac.
„Nemôžeš brať médiá vážne. Je to len show biznis, ilúzia reality, nič podstatné. Hoď to za hlavu, inak ti z toho prepne. Neovplyvníš to, tak s tým nebojuj.“ Zahojdá nohami v pančuchách prevesenými cez vedľajšiu stoličku a zahryzne do bohato posypanej sladkej šišky z pekárne pod nami.
Zdá sa, že alkohol sa naučila kompenzovať sladkosťami. Alebo je to stres, ktorý sa pokúša obaliť cukrom? A to je práve dôvod, prečo sme hore už od šiestej rána. Ja som už pred siedmou stepovala pred trafikou vedľa pekárne, pretože som tušila, že piatkový cirkus okolo mojej osoby nezostane bez poriadnej titulky (čo už, jednoducho som k smrti zvedavý človek, nesúďte ma). A Bex o chvíľu odchádza do Beverly Hills, aby prvýkrát nastúpila na svoj nový lukratívny flek.
„Môžem ich zažalovať.“ Pripomeniem a zložím si nohy pod seba do mojej obvyklej polohy – tureckého sedu. Mám v sebe len trochu zubnej pasty, ktorú som omylom prehltla (no možno nie omylom, Michael tu má parádnu vanilkovú pastu) a mangový džús. Môj žalúdok po našom papučovom víkende máličko protestuje. Pizza, Fanta, chrumky, karamelová zmrzlina, čokoládové bonbóny a Hriešny tanec so sexy Patrickom Swayzem bola naša verzia tradičnej dámskej jazdy Kalifornčaniek s litrami vína a Gin Tonicu niekde v bare následne sprevádzaného držaním vlasov a tyčkovaním do špinavých záchodov, nakoľko Bex sa musí vyhýbať alkoholu ako čerstvý abstinent a ja ho k životu nepotrebujem.
„Viem, že si to trepla, len aby sa nepovedalo.“ Zazubí sa na mňa s nosom od práškového cukru a ja sa na ňu súhlasne zaškľabím. „Ale to by ti akurát uškodilo. Predstav si to. Dala by si ich k súdu a čo by sa stalo? Ešte viac by sa na teba upriamila pozornosť ostatných novinárov, lebo zakázané ovocie chutí najviac.“
„Viem. Michael mi to dávno vysvetlil.“
Pri zmienke jeho mena obidve pochmúrne stíchneme. Dotkla som sa citlivej témy, ktorú som celý čas zámerne nechcela rozpitvávať, aby sme si užili babský víkend ako za starých čias. Ale nemôžem predstierať donekonečna.
„Stále sa neozval?“ Začne Bex ako prvá, položiac nedojedenú šišku na ručne vyrezávaný kuchynský stôl, ktorý sa môže pýšiť značkou MADE IN MICHAELANDIA. Navrhol si ho totiž sám.
„Od nášho rozhovoru vo štvrtok večer nič. A o týždeň odchádza na turné.“
„Ach, kurník.“
„Myslela som, že po tom, čo sme si to vysvetlili, je všetko fajn. Dokonca mi povedal, že s dieťaťom už na mňa nebude tlačiť a...a...“ Zaseknem sa a rozmýšľajúc si zahryznem do pery.
„Počkaj. Napadlo mi práve to isté, čo tebe?“ Podoprie si bradu ukazovákom a medzi obočím jej vznikne vráska. „Čo ak ti tým chcel slušne naznačiť, že...?“
„Že so mnou už dieťa mať nechce?“ Tep sa mi dvojnásobne zrýchli. Zrazu ma strasie a ruky mám studené ako ľad.
Bez slova pokrčí jedným ramenom.
„Žeby som si to celé vysvetlila zle?“ V myšlienkach zájdem do inkriminovaného večera. Žalúdok mi urobí salto dozadu. „Povedala som mu, že ho milujem, ale on na to nepovedal nič. Myslíš, že ma už nechce, len mi to nevie povedať?“
„Nie, to určite nie!“ Zahriakne ma zvýšeným hlasom. „Keď mi bol pomáhať so sťahovaním, prehodili sme pár slov, kým zdúchol. Spomínal niečo v tom zmysle, že ho to poriadne vzalo, ale že by ťa nedokázal opustiť. Vraj ho taký postoj samého prekvapil.“ Tiká očami zľava doprava ako sa usilovne snaží rozpamätať, čo hovoril. „Áno!!! Áno, už to mám! Vravel, že keď sa na teba pozrie, tak má pred očami ten potrat. V tom bude pes zakopaný! Preto sa ti vyhýba! A záhada je vyriešená!“
„Myslíš?“ Hltám každé jej slovo akoby mi tu práve prezrádzala tajný recept na nesmrteľnosť.
„Potrebuje proste čas, aby sa s tým zmieril sám po svojom. Čo ho nepoznáš? Zaliezol niekam do svojej jaskyne, aby dal najavo svoje trucovanie a bol sám so svojimi myšlienkami. To je celý on.“
„Možno.“ Spracem zo stola riad a začnem ho ukladať do drezu. „Ja len dúfam, že sa nikde neobjavia nejaké fotky s tým policajtom Dorseym. Michael by neprehrýzol, ak by zistil, že mi vymieňal prasknutú gumu chlap, ktorého raz takmer vyrazil kvôli tomu, že som s ním po svadbe Johna Brancu utiekla do baru.“
„No... ešteže ide iba o prasknutú gumu na aute.“ Zachrčí od smiechu, načo ju kamarátsky plesknem po odhalenom ramene.
„No čo!“ Zdvihne vzdorovito bradu. „Len mi nepovedz, že ten chlap nie je k zožratiu.“ Namieri na mňa veľavravný pohľad, kým si nazúva čierne vysoké lodičky do práce. „Stačil mi jediný pohľad naňho a musela som si vymeniť nohavičky.“
„„Ty si strašný úchyl!“ Zasmejem sa s hanblivou grimasou na tvári. „Neriešim ho. Záleží mi iba na Michaelovi.“
„Veď nechcem, aby si ho pretiahla.“ Zazubí sa. „Ale neodídem, kým nepriznáš, že je to vážne kus!“
„Áno, je to kus.“ Prevrátim očami. „Stačí? Môžeme ísť?“
„Môžeme.“ Hodí na seba čierno-biele elegantné sako a zatočí sa, aby sa mi predviedla. „Ako vyzerám?“
„Ako riaditeľka Svetovej banky.“ Zhodnotím pravdivo. Čierna úzka sukňa, čierno-biele sako, vlasy vypnuté dohora, čierne lesklé lodičky a biele perlové náušnice. Tento upätý štýl jej pridáva minimálne desať rokov. „Oprava. Riaditeľka Svetovej banky na dôchodku.“
Rozosmejem sa a uhnem jej premyslenému útoku kabelkou. Vzápätí zaklopká podpätkom a prejde si prstom po perách. „Zato ty vyzeráš ako riaditeľka Disney továrne, bejby.“
„A presne na to sa dnes cítim.“ S úsmevom pokrčím plecami.
Vlasy mám zviazané do dvoch vrkočov na bokoch hlavy, oblečenú mám dúhovú mikinu a rifle potrhané kade-tade. A samozrejme, žlté converse tenisky nesmú chýbať. Michael mi ich celé popísal rôznymi nápismi a kresbičkami (do jedného obrázku ukryl nápis Si môj vesmír a doteraz si myslí, že o tom neviem). Odvtedy trpím permanentným strachom, že mi ich nejaký jeho fanúšik ukradne a na aukcii predá.
„Ako myslíš, dieťa moje.“ Potľapká ma a objíme. Nastúpime do výťahu, stlačím číslo -1. „Ozvi sa mi čo najskôr, ako to s vami vyzerá, keď budeš mať niečo nové. Bol to skvelý víkend, musíme si ho čoskoro zopakovať.“ V podzemnej garáži sa každá rozdelíme k svojmu autu. Ona k čiernemu Mercedesu a ja k svojmu milovanému bielemu kabrioletu. Paradoxne, obe autá patria Michaelovi.
„Zlom väz! A po práci podaj hlásenie aký bol prvý deň.“ Nasadnem do auta a zamávam jej, keď okolo mňa presviští so zatrúbením.
Je to zvláštne. Už s ňou viac nebývam v jednom byte. Mojim domovom je teraz vlastne vila Jacksonovcov na druhom konci Encina. Bývam so svojim svetoznámym priateľom, jeho svetoznámou rodinou a bandou novinárov striehnucou dennodenne pred ich bránami. Zdá sa to byť normálne? A je to vhodné pre vzťah?
Asi je zbytočné hľadať odpovede. Veď v našom živote nie je ani štipka normálnosti.
Šliapnem na pedál a rovnou čiarou zamierim k domu Jacksonovcov. Čím ďalej tým viac mi príde podozrivé, že sa mi Michael neozval už tri dni. Keby sa chcel naštvať a uraziť kvôli tomu potratu, urobil by to hneď po tom, ako som mu to povedala. Neobjímal by ma a potom by zdrhol. To nie je jeho štýl. Všetko rieši zahorúca, takže nepredpokladám, že toto je ten pravý dôvod.
Zaparkujem o dve ulice bokom od vily a vkradnem sa do záhrady zadným vchodom, o ktorom zatiaľ novinári nevedia, pretože je sakramentsky dobre ukrytý v živom plote. Hoci mám kľúče od vily, hneď za dverami musím prejsť kompletnou prehliadkou ochranky. Iba rodina môže vojsť na pozemok bez prehliadky. Je to síce voči mne trošičku urážlivé, keďže som Michaelovou priateľkou, ale viem akí sú Jacksonovci maniaci do bezpečnosti a preto som si na to už zvykla.
„Servus, kočka.“ Z domu mi vykročí naproti Michaelov najobľúbenejší ochrankár Bill s ostražitým výrazom na tvári. „Čo ty tu?“
Jeho otázka ma poriadne zaskočí.
Čo ja tu? Čo by som tu asi tak robila? Prišla vykradnúť trezor Jacksonovcov alebo šlohnúť ten vzácny perzský koberec z obývačky?
„Také vrelé privítanie som nečakala.“ Zasmejem sa silene snažiac sa to obrátiť na žart, ale on sa nesmeje. „Je tu Michael?“
Zazrie na mňa akoby videl ducha. Zamračím sa a prekrížim si ruky na hrudi.
„Tak?“
„No... echm.“ Odkašle si a vyhýba sa očnému kontaktu. Áno, taký suverén ako je Bill!
„Bill, čo je to s tebou?“ Podozrievavo si ho premeriam. „Neviem prečo, ale začínam sa báť.“
„To nie, to len...“ Zahundre si popod fúzy.
„Idem hore, dobre?“ Chcem sa pretiahnuť okolo neho, ale chytí ma za lakeť.
„Nechoď tam.“ Zvážnie.
„Prečo?“
„Preto... pretože... Dočerta!“
„Bill, toto prestáva byť smiešne.“ Vypáčim si ruku z jeho zovretia. „Viem, že je vo svojej izbe. Musím ho vidieť.“
„Ale on teraz nemôže.“ Postaví sa mi znova do cesty. „Prikázal mi, aby som k nemu nikoho nepúšťal. Michelle, prosím, nenúť ma použiť proti tebe silu.“
„Čo s ním je?“ Vytreštím naňho oči. Ešte nikdy predtým sa mi Bill nevyhrážal. A ešte nikdy-nikdy-nikdy mi Michael neodrezal prístup k sebe. „Tak čo je s Michaelom, Bill?!“
„Ja nemôžem...“
„Bill.“
„Prepáč, fakt ne...“
„Bill!!!“ Zahučím a potiahnem ho za golier košele. Panika mi vojde do hlasu.
„Už dva dni odtiaľ nevyšiel.“ Vypadne z neho nakoniec.
„Je chorý?“
„No nie celkom...“ Stiahne si károvaný klobúk viac do tváre, aby na mňa nemusel pozerať. Využijem ten moment a plnou rýchlosťou sa rozbehnem hore schodmi.
„Michelle, nie!“ Počujem ďaleko za sebou Billov krik a dupot jeho nôh. Som však rýchlejšia, beriem schody po dvoch a neobzerám sa za seba. „Stoj! Počuješ?!“
Šprintom dobehnem až k dverám do Michaelovej izby a lapajúc po dychu sa chytím kľučky a pootočím ňou.
Zázrak! Izba nie je zamknutá!
Bez klopania natvrdo vrazím dnu a zadychčane zo seba vypľujem. „Michael, čo to má zna-??“
Reflexívne mnou mykne, keď sa mi dostane do zorného uhla. Leží na posteli a cez polovicu tváre má bielu bandáž.
Zbledne, keď ma zbadá.
Ja ešte viac. Srdce mám až kdesi v gatiach. Dlaňou si v šoku prikryjem ústa.
„Nie-ee. Nie. Nie.“ Pokrútim neveriacky hlavou a so zatajeným dychom sa k nemu priblížim. „Povedz, že si to neurobil.“
Vtom dnu vtrhne Bill. „Michael, prepáč, nedokázal som ju zastaviť!“ Keď však zaregistruje tú mrazivú atmosféru, zdvihne ospravedlňujúco ruku a nechá nás samých.
„Nie.“ Nedokážem z pamäte vyloviť iné slovo, ktorým by som vyjadrila to, čo práve cítim. Stojím rovno nad ním vedľa postele a neviem odtrhnúť zrak od tej veci.
OD BANDÁŽE NA JEHO NOSE.
Okolo nej mu svietia samé modriny. Keby som ho nepoznala, poviem, že sa pobil niekde v bare a zlomili mu pritom nos.
Ale to nie je jeho prípad. Ani omylom.
Bola by som radšej, keby sa pobil. Lebo toto...
Toto prehnal.
Keď zostáva naďalej ticho s pohľadom hanblivo zapichnutým do svojho lona, začnú ma v očiach páliť slzy. Uvedomím si, že ešte stále krútim neveriaco hlavou a tak s tým prestanem.
„Načo?“ Zachrčím cez obrovskú guču v krku a nahnevane rozhodím rukami. „Povedz mi, Michael, načo to bolo dobré?!“
Čím viac sledujem jeho nos, tým viac ma chytá panika a bezmocnosť.
Naozaj to urobil. Bez môjho vedomia.
Nechal si ZNOVA useknúť z nosa.
Utriem si slzy, ktoré mi potichu stekajú po lícach a určite mi rozmazávajú maskaru pod očami. Ani náznak toho, že by mi chcel odpovedať. Miesto toho odo mňa odvráti ostýchavo hlavu a objíme si rukami pokrčené kolená. Toto na mňa neplatí. Nie teraz. Nie po tom, čo urobil.
V tej chvíli neviem, čo mám spraviť. Či naňho naďalej kričať a vybiť si zlosť alebo urazene utiecť. Obávam sa, že by nezabralo ani jedno. Veď jeho nos mi to nevráti. Škoda sa už stala.
„Ako si to mohol urobiť bez toho, aby si to so mnou prebral? Vedel si, že by som ti to nikdy nedovolila, tak si si urobil po svojom? Michael, ja nemám slov. Mám toho dosť. Ja... ja naozaj nevládzem takto pokračovať. Urobil si už rôzne veci bez môjho vedomia, ale toto...“ Vypustím zúrivý výdych a chytím sa za krk oboma rukami. „Toto si prehnal! Ja viem, je to tvoje telo, tvoj nos, môžeš si s ním robiť čo chceš. Ale zase raz si ma vynechal, akoby som neexistovala! Urobiť niečo takéto, neozývať sa mi a správať sa ako samostatná jednotka, to je presne tvoj štýl!“
Vyberiem z kabelky kľúče a šmarím ich na posteľ. To zaujme jeho pozornosť.
„Už ich viac nebudem potrebovať.“
Švihne po mne zhrozeným pohľadom. Ale už je neskoro, som rozhodnutá.
„Po veci si prídem neskôr. Zbohom.“
Kým stačí odpovedať, preletím dverami ako víchor a utekám dolu schodmi, ak by sa predsa len rozhodol, že ma bude nasledovať. Útekom som sa dostala k nemu, útekom ho opúšťam. Aké symbolické!
Keď ochrankári zbadajú, že okolo mňa šľahajú satanské blesky, bez vypytovania mi otvoria bránu.
„Michelle, neber to tak!“ Kričí za mnou ešte Bill Bray, ale ja ho nepočúvam. Vraj neber to tak! Už mám po krk toho večného odpúšťania jeho sprostých rozmarov!
Zahnem za roh a vleziem do auta. Hlavu nechám dopadnúť na volant, až zahučí klaksón a mnou mykne.
Potom sa nahlas rozplačem.
Celý svet sa mi rozmaže pred očami tak, ako môj vzťah.
Komentáre
Prehľad komentárov
Dočítané a čo teraz napísať. No čo?
Po prvé, bolo to dosť šokantné, keď som si v správe prečítala, že si dala novú kapču. Mala by som si z teba zobrať príklad a konečne dopísať tú moju, ale aby som sa obhájila, 3/4 sú už na svete... už len vyptlačiť ten zvyšok.
Po druhé: som veľmi zvedavá ako sa bude ďalej vyvíjať Bex. Neviem prečo, ale mám tušák, že táto osobka zohrá v tomto príbehu ešte sakra dôležitú úlohu.
Po tretie: Michaelové vrtochy týkajúce sa jeho feši vzhľadu. Úplne som sa vžila do pocitov Michelle. Ja byť na jej mieste, tak sa rozrumázgam ako malé decko. Ani nie tak z toho, že to urobil, ale pre dôvod, ktorý ho donútil k týmto drastickým krokom... Tá jeho večná nespokojnosť. Aj s tým ako vyzeral. Ale skús mu to vytĺcť z hlavy. No skús.
Po štvrté: Ten koniec ma fakt D.O.R.A.Z.I.L
Hybaj s pokračovaním
KM
Re: ...otazka
(Michelle, 2. 5. 2016 17:11)Nemas nahodou stranku www.mjjstory.estranky.sk?
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: ...otazka
(Michelle, 3. 5. 2016 19:40)Ti hoborila??? A ako vedela ze som to ja???
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: ...otazka
(Autorka, 3. 5. 2016 20:11)Nemusela. Som jej čitateľkou a všimla som si tvoje komenty na jej stránke predsa :-)
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: ...otazka
(Michelle, 3. 5. 2016 20:40)Jaaaaj. Tak odtial ma obe poznate. Z komentov. ☺☺☺
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: ...otazka
(Autorka, 3. 5. 2016 20:52)Keď si dala tých smutných smajlíkov...
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: ...otazka
(Michelle, 3. 5. 2016 21:46)Autorka? To si sa mna pytala ci sa pozname osobne???
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: ...otazka
(Michelle, 4. 5. 2016 19:41)Neviem ci sa pozname osobne. Mozno aj. Neviem.
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: ...otazka
(Autorka, 3. 5. 2016 20:51)Počkaj počkaj... poznáme sa aj osobne? :D
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: ...otazka
(Autorka, 4. 5. 2016 12:40)Áno, teba :D Ale asi nie, že? Som si zle vysvetlila tvojich smajlíkov :D
.
(Michelle, 30. 4. 2016 13:41)Tak toto som necakala. Zaujimave. Uz sa neviem dockat ako to vsetko dopadne.
...
(Stanča, 1. 5. 2016 13:51)